reklama

Myóm na maternici... ak bože dá, nech bože dá

Stanislava mesiac čo mesiac čakala, že menštruácia sa zmierni, mesiac čo mesiac čakala, že „jej“ dni budú také, na aké bola zvyknutá. Po siedmich mesiacoch márneho čakania, v deň svojich narodenín, sa rozhodla konať. V práci si vypýtala štyri hodiny náhradného voľna a išla si vypočuť ortieť nad svojim ženským telom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (47)

Ísť na gynekologické vyšetrenie znamenalo roztriediť, zaevidovať a vybaviť došlú poštu, napísať päť ponukových listov obchodným partnerom a poslať e-mailom na recenziu riaditeľovi. Vždy obľubovala túto činnosť a na výsledku jej záležalo. Dnes nie, výsledok práce, pochvala či uznanie boli veľmi vzdialené. Dnes jej záležalo na jedinom... , nech gynekológove slová jej vrátia pokoj do duše. Po odoslaní listov na recenziu, vypla počítač, skontrolovala obsah kabelky, pribalila čisté ponožky, hygienické vreckovky, skontrolovala, či nezabudla zdravotný preukaz. Mobil bol posledný, ktorým zmenila jej obsah. Otvorila okno, aby jarný vzduch nasýtil priestor, kde trávila väčšinu dňa a ktorý jej poskytoval slobodu na svoju realizáciu. Pozdrav kľúča v zámke... nádych čerstvého vzduchu a kroky v chvení kolien už smerovali do Ružovej ulice. Stačilo prejsť niekoľko metrov... bielo-červená budova, v oknách vertikálne žalúzie, šesť schodov, hm...nové vchodové dvere... miesto, kde sa zaradila k čakateľkám. Vzájomné pozdravy rozvírili vzduch čakárne, pohľadom našla voľné miesto, podišla k nemu a sadla si na stoličku potiahnutú modrou koženkou. Tichým režimom dala najavo, že s nikým nemôže hovoriť, aj keby ju ako potrebovali, lebo ona potrebovala jedno: počuť, prečo jej menštruácia je taká intenzívna. Dvihnúc sklopený zrak si všimla odlišný výraz tváre, radosť v očiach, očakávanie v duši a dotyky rúk chrániacich svoje ratolestí v mamkiných bruškách. Priepastný rozdiel vnímania chvíle... . Po otvorení dverí do ambulancie, ktorú tak dôverne poznala, pozdravila lekára. Položiac na stôl kartu zamierila smerom ku kabínke. Keď prestali doktorove prsty tancovať valčík na klávesnici počítača, prihovoril sa jej a ona vedela, že na odľahčenie témy sú jeho slová sladšie ako jahody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Dnes máte pani Stanislava šťastie. Máme pokojný deň, bezproblémové prípady, usmievavé pacientky... , radosť robiť.“

„To ma veľmi teší, aj ja sa chcem k ním zaradiť,“ povedala ticho.

„To je fajn.“

Na doktorovu výzvu, čo ju trápi, už za závesom spustila: „akosi sa mi nepozdáva moja menštruácia.“

„Buďte konkrétna.“

„Farba krvi je tmavšia a jej trvanie mi berie všetky sily.“

„Koľko dní trvá?“

„Desať a... “ slová radšej prehltla.

„Nech sa páči, položte sa na stôl, uvoľnite sa, pozrieme sa na to.“

Po vyšetrení jej skontroloval ultrazvukom rodidla, vaječníky a prsníky.

Zabil pohľad do jej oči na posteli a spýtal sa s kamenno-profesionálnym pohľadom: „pani Stanislava, kedy prídete na operáciu?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V marci nebývajú búrky, keby bola počkala niekoľko dní, bola by si myslela, že je to výnimočný stav prírody alebo prvoaprílový žart, ale dnes, v marci? Na narodeniny?

„Čoho operáciu?“

„Operáciu maternice a minimálne jedného vaječníka.“

„A dôvod?“

„V maternici máte šesť milimetrový myóm a ten počas menštruácie tlačí na sliznicu a spôsobuje intenzívne, silné, dlhotrvajúce a bolestivé krvácanie, ktoré podmieňuje neprimeranú stratu krvi, čo môže viesť k anémii... aj teraz ste veľmi bledá... .“ Otvorila pľúcam dvere a plným priehrštím sa nadýchla vzduchu: „pán doktor, nič iné neprichádza do úvahy, iba operácia?“„Sú aj iné možnosti, ale vo vašom veku prichádza do úvahy iba jedna, a to je operácia.“ Po západe marcového slnka sa ešte raz pokúsila vypýtať medikamentóznu liečbu, ale nezabrala. Doktor jej zhrnul problém. „Máte odrodené dve krásne dcéry, sú už dospelé, predpokladám, že rodiť už nechcete, preto vám navrhujem toto riešenie. Rád by som bol pri tom, pred operáciou pôjdete ešte raz na vyšetrenie ku pánovi primárovi a s jeho a vaším súhlasom by som to vykonal ja.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemo ležala pod ultrazvukom, cítila chlad života a strácajúc sa v spomienkach, rok za rokom ním prechádzala. V tej chvíli nevnímala nič len zrýchlené impulzy srdca a bezcieľnu budúcnosť. Všetko, čo ju obklopovalo strácalo farbu, chuť a vôňu... ona a biele steny ambulancie. Ako vo sne. Pohyb oči vrátil pani Stanislavu do reality prvého jarného dňa roku pána... , a lekár pokračoval: „myóm bude rásť a spôsobovať neustále problémy. Anémia nie je pre vás dostatočný dôvod na operáciu?“

„Je, ale... “ pokrútila hlavou, „ale ja na operáciu nemôžem ísť.“

„Prečo?“

„Lebo, lebo, ..bo to by som sa už necítila ženou.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Pani Stanislava, denne sú (vás)ich desiatky, ba stovky a my nevieme, prečo v určitom veku života ženy, táto bublina v maternici narastie.“

„Preto ich(nás) bezmocne operujete?“

„Každá je o tom informovaná a súhlasí s vykonaním zákroku, bez ich súhlasu zákroky nerobíme. To je môj návrh a rozhodnúť sa musíte sama.“

––––––--–– čiara života –––––––––––––

Keď mi po rokoch rozprávala svoj životný príbeh, povedala, že nevie si vysvetliť, kde nabrala tú silu „nesúhlasiť“, ale na okamih, kedy sa hlboko zadívala do očí svojho doktora pod ťarchou čiernej zástavy, v pote odhaleného tela, bolesti a zármutku celého života nikdy nezabudne, lebo na pohľad nekompromisného návrhu a nekompromisného rozhodnutia, čo bolo v rozpore s jej svedomím sa zabudnúť nedá... a lekár to chválabohu rešpektoval.

Stanislava si na tento deň spomína s úsmevom na tvári. Nezaradila sa vtedy medzi spokojné pacientky a šestonedelie po zvestovaní „krutej pravdy“ kedy viala nad jej hlavou čierna zástava a v hlave myšlienky takej istej farby... ale potom sa stalo niečo, načo do smrti nezabudne.

Chvíle samoty v životnej realite, podobné osudy, rady, pocity, pohľady, pohyby, internet...ona, ja, ty, my všetci... tu všade je cesta... a ona ju využila. Prírodnú medicínu, energetickú liečbu.

Stanislava týmto ďakuje všetkým, ktorí zdieľali s ňou jej osud a ukázali tú druhú cestu.

Katarína Kellnerová

Katarína Kellnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík:  Bútľavá vŕbaLuna na každý deňĽudia nášho mestaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu