reklama

Vyznanie lásky a obdivu trochu inak

Pán Miro býval dlhé roky v činžiaku, na siedmom poschodí. Z dôvodu akejsi poruchy im na niekoľko dní odstavili vodu a výťah v jednom termíne a on musel nosiť celý týždeň na siedme poschodie vodu v bandaskách. Vtedy sa rozhodol, že postaví dom. Vlastne každého muža charakterizuje dom, ktorý postaví, strom, ktorý zasadí a syn, ktorého splodí. Jemu sa to zadarilo v opačnom poradí, deti toho času mal už tri. Najbližšiu nedeľu zosnoval plán manželského výletu do mestskej štvrte, kde sa vydávali stavebné povolenia. Tam manželke povedal o svojom pláne. Nadšenie nezdieľala, ale ani sa moc nezdráhala a on vedel, že ho nič nezastaví, aby postavil dom a zasadil strom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ani nie po troch rokoch sa sťahovali do nového domu. Domu, v ktorom našli všetko, čo človek k životu potrebuje a čosi navyše, dobrý pocit z kvalitnej práce, slobodu a nezávislosť, ktorá im v činžiaku chýbala. Dom krášlila predzáhradka, za domom garáž a ovocná a zeleninová záhrada, ktorá okrem kríkov ríbezlí a egrešov, ovocných stromčekov, na úrodu ktorých bolo treba ešte trochu počkať lákala vôňou jahôd a plody zeme a slnka boli vždy čerstvé na stole. Posledným členom rodiny, ktorý pribudol do domu, bol pes Zoro. Mali ho deväť rokov. Bol rovnocenným členom rodiny, každému rozumel, každého mal rád a oni mali radi jeho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Medzi garážou a zeleninovou záhradou máme také letné sedenie. Je oázou ticha, pohody a pokoja pre všetkých. Tam zrelaxuje každý, či milovník dažďa, vtáčieho spevu či zurkotu potoka. Každý, kto ochutná v jednom všetky dary prírody a vlastného domu, ostane zajatý týmito krásnymi pocitmi do konca života. Zoro bol vždy s nami, ľahol si pod stôl a počúval, čo sa rozprávame. Aj v ten osudný večer sme mali návštevu a debatili sme. On ležal na svojom mieste. Mal veľmi rád, keď som si zľahka obkročmo preložil nohy cez neho, aby som ho netlačil, chodidlami som bol na zemi a jeho hladkal lýtkami pod rebrami. Bol to predposledný rok jeho života. V tom čase sme mali rôzne problémy v rodine a starostí nad hlavu, rozprávali sme sa o všeličom... Nepamätám si celkom presne, ako sa zvrtla reč na psa, ale povedal som, že by bolo možno lepšie, keby tu už nebol. To som nemal povedať! Viete, čo urobil Zoro? Nie. Zoro vstal, odišiel ku susedovmu plotu, tam si sadol chrbtom k nám a díval sa smutne susedovi do dvora. Na ten obraz nikdy nezabudnem. Darmo sme volali, ja, manželka, syn. Na nikoho nereagoval, len veľmi prosebne sa díval do neznáma...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako to dopadlo? spýtala som sa.

- Musel som ísť za ním, pohladkal som ho, prihovoril a poprosil o odpustenie. Až vtedy prišiel naspäť, na svoje miesto pod stolom. Bol to pán pes, vždy bol členom rodiny, vždy, ale od toho dňa oveľa vzácnejší.

O niekoľko týždňov mal syn narodeniny a dostal malého kokršpaniela. Zoro ho prijal ako svojho brata, spolu zdieľali milé chvíle na našom dvore. Po jedenástich mesiacoch Zoro odišiel na starobu. Bodo ostal sám, aj jeho sme mali deväť rokov, bol iný ako Zoro. Na tú chvíľu, ktorú mi sprostredkoval Zoro, ako rozumieť psovi nikdy nezabudnem. Vtedy som pochopil toto štvornohé zviera, čo je tak blízke človeku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A dnes čítam o nešťastiach, ktoré sa odohrali pred niekoľkými dňami. Nebudem nikoho odsudzovať, lebo nepoznám všetky okolnosti, za akých k nešťastiam došlo. Kým však pes žije s človekom, človek vždy zodpovedá za jeho správanie. Ľudské vlastnosti psovi nemožno pripísať a ani očakávať, že bude reagovať podľa predstáv ľudí. Človek nemôže nikdy predvídať, čo urobí pes. Ak preukazujete psovi lásku a rešpekt, naučíte ho pravidlám, ktoré musí dodržiavať, staráte sa o neho a zároveň rešpektujete nepsičkárov, ich obavy a strach, je možné v mnohých prípadoch zamedziť nešťastiam. Brániť psa neistým, „on vám nič neurobí", nemožno. Bojové plemená patria na bojisko proti ďalšej šelme, strážny pes k domu a ozdobné plemená sa môžu stáť ozdobou bytu, ale nič neoslobodzuje človeka od zodpovednosti za psa a bezpečnosť okoloidúcich. Ja dodávam, že opatrnosti na strane nepsičkárov nikdy nie je dosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto zakončil svoje rozprávanie človek, ktorý má osemnásťročné skúsenosti so strážnymi psami.

Katarína Kellnerová

Katarína Kellnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík:  Bútľavá vŕbaLuna na každý deňĽudia nášho mestaNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu