Koncom mája tohto roku sa skupina cigánov (Rómov) v Spišskom Podhradí vybrala na exkurziu do miestnych pohostinstiev. Vtrhla do nich nie s úmyslom, aký prináleží pobytu na exkurzii, ale so zbraňami v rukách a napadla personál zariadení a návštevníkov. Ostala po nich spúšť, zdemolované zariadenia a strach v dušiach osadníkov. pokračovanie článku
Ste jedna z tých, ktorým prvého septembra mamičky zverovali pod vaše ochranné krídla svoje ratolesti. Vy ste ich s radosťou vítala a celých desať mesiacov rok čo rok zdieľala s nimi ich drobné radosti, delila sa o starosti a s láskou očakávala nasledujúce dni, mesiace, roky, aby ste ich v priamom prenose života videla rásť a dospievať. Som jednou z nich a niekoľko rokov som s vami pobudla aj ako kolegyňa a vy ste opäť s radosťou a láskou odovzdávala svoje skúsenosti, nádej, pokoj a svetlo v zborovni jednej vidieckej školy nám, mladším kolegom. pokračovanie článku
Leto by pre mňa nebolo letom, keby som aspoň raz nenavštívila svojho strýka. Navštíviť ho, pre mňa znamená pobudnúť s ním aspoň jeden víkend, prejsť sa po chotári krížom-krážom a rozprávať dlho do noci o tom, čo je nové doma i vo svete, ako bolo kedysi a ako vidí budúcnosť on. V sobotu večer pri opekaní slaninky medzi rečou utrúsil poznámku, že ten kto si nevie zariadiť svoj život, nemá sa pchať do veci verejných a riadiť život iných. Že vraj zasahovať do života iným je amorálne. pokračovanie článku
Práve som prichádzala domov zo sobotňajšieho nákupu, keď mi zazvonil v kabelke telefón. Hovor som prijala s prekvapením, lebo Darina sa mi veru neozvala dobré dva roky. pokračovanie článku
Opatrne som sa dotkol jej háklivého bodu: - Máte deti? - spýtal som sa. Potriasla hlavou: - Nie, veď to je ono. Nemôžem mať deti. - Ako v povedomí svojej viny sklonila hlavu, potom z nej vyrazilo dlho nahromadené zúfalstvo: - Som prázdny klas, on povedal, - vyrážala zo seba za hlasného vzlykotu. pokračovanie článku
Pán Miro býval dlhé roky v činžiaku, na siedmom poschodí. Z dôvodu akejsi poruchy im na niekoľko dní odstavili vodu a výťah v jednom termíne a on musel nosiť celý týždeň na siedme poschodie vodu v bandaskách. Vtedy sa rozhodol, že postaví dom. Vlastne každého muža charakterizuje dom, ktorý postaví, strom, ktorý zasadí a syn, ktorého splodí. Jemu sa to zadarilo v opačnom poradí, deti toho času mal už tri. Najbližšiu nedeľu zosnoval plán manželského výletu do mestskej štvrte, kde sa vydávali stavebné povolenia. Tam manželke povedal o svojom pláne. Nadšenie nezdieľala, ale ani sa moc nezdráhala a on vedel, že ho nič nezastaví, aby postavil dom a zasadil strom. pokračovanie článku
Len čo som sa rozlúčila na chodníku so susedkou, vedela som, že aj zvyšok cesty domov bude príjemný, lebo prichádzala moja bývala kolegyňa. Vítala som ju s úsmevom na tvári. V bezprostrednej blízkosti som túžila zdieľať príjemné pocity budúcej mamičky. Pocity a radosť z tohto stavu a dieťatka zastrel jej posledný zážitok. Tu je. pokračovanie článku
Pozorovala som ho už niekoľko mesiacov...už to nebol ten usmiaty ujo, ktorého mal každý v dedine rád. Za ním nebolo vidieť laná oráčiny, plné koše napečených rožkov, roznášku dennej pošty, nový model auta, neriadil vlak.... zdobil ho tvorivý duch, veselá myseľ, zdravý úsudok. Pracoval hlavou, ako sa to vtedy na vidieku hovorilo, v práci bol veľmi obľúbený a žiadaný. Prišli roky dôchodku, znova sa presťahoval na vidiek... jeho oči nosia smútok. Pramenil zo spomienok a boli každým dňom živšie a živšie. pokračovanie článku
Človek si často krát neuvedomuje, aký dar dostal - život. Človek si často neuvedomuje, že je spoluzodpovedný za svoje zdravie a niekedy na ňom leží veľká dávka odvahy, aby rozhodol... Sú však okamihy, kedy je náš život, zdravie a rozhodnutie leží v rukách lekárov. pokračovanie článku
Keď som 12. júna napísala príspevok s názvom Koľko fígľov ešte poteší slovenský národ, netušila som, že príduc z dovolenky si otvorím priečinok Kauzy_2012 a vložím doň ďalší fígeľ o dizertačnej práci pána Jána. pokračovanie článku
Koľko rečí vieš, toľko krát si človekom... vždycky to platilo a platiť bude. Po tohoročnej dovolenke uvažujem o slovenčine, ako jedinom a spoločnom jazyku v celej EÚ. pokračovanie článku
Niektorí jedinci si zaslúžia pozornosť, nás ostatných, pre svoje sebavedomie, pre svoj talent, pre svoju cieľavedomosť, pre svoje úspechy. To ich robí jedinečnými a my ich obdivujeme pre tieto nádherné okamihy a víťazstvá, ktoré zdieľame spolu s nimi. Perlou, zelenej farby, na svetovom cyklistickom poli je Peter Sagan. Skromný, sympatický, úspešný, nádejný... Vivat Peter! pokračovanie článku
Najkompetentnejšie nám odpovedia tí, ktorých sa to týka, teda lekári. Ja som jedného z nich oslovila a požiadala som ho o rozhovor. pokračovanie článku
Jednou zo základných sociálnych potrieb človeka je jedlo a preto aj moja júlová úvaha bude o jedle, o potravinách, o stravovaní... Poznáte to, však? Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. pokračovanie článku
Sudcovia a chirurgovia stoja istým spôsobom pred rovnakou dilemou: niekedy veľmi rozhodujúco zasiahnu do života svojich blížnych – a potom obžalovaný alebo pacient navždy zmizne z ich dohľadu. Len zriedka sa k ním dostane zvesť o ich ďalšom osude. pokračovanie článku
Nikto nemá právo posudzovať iných z jedného jediného dôvodu: nepozná všetky okolnosti jeho konania, jeho postojov, jeho myšlienok, jeho emócií a každý chce poznať pravdu, lebo tak by to malo byť... Takí sme my, ľudia, podriadení vrchnosti. Rozvlnilo sa more, loď sa potápa, topiaci sa aj slamky chytá. Nemáme zbrane. Kde rinčia zbrane, prelieva sa krv. pokračovanie článku
...nóóóóóóo´, konečne, že sa šťastie unavilo a sadlo si na mňa. Veď je to tretia výhra za rok. Ja to neprežijem. Dýchajte zhlboka... Áno... pokračovanie článku
Hans Killian sa rozhodol stáť lekárom, a tým odstránil všetky pochybnosti o svojej budúcnosti. Vinula sa pred ním cesta hladká a bezproblémová, ale len dovtedy, kým nevypukla prvá svetová vojna. pokračovanie článku
je kniha profesora doktora Hansa Killiana, narodeného 5. 8. 1892 vo Freiburgu, ktorý sa preslávil nielen ako chirurg, ale aj autor vyše dvesto kníh a článkov s odbornou zdravotníckou tematikou. Je to spomienková kniha, bola vydaná v Nemecku a preložená do mnohých jazykov. Mňa zaujala preto, lebo predstavuje a ponúka možnosti formovania vzťahu lekár - pacient. pokračovanie článku
Hovorí sa, „kto mlčí ten svedčí“. Mňa na zložitej kauze „Bezák“ zaujali dva momenty. Po prvé Mons. Róbert Bezák odvolanie neprijal. Keby bol prijal, bol by dal všetky zbrane do rúk tým, ktorí vedia o príčinách kauzy alebo sa na nich spolupodieľali. Stal sa víťazom, lebo sa postavil proti prúdu. A druhý moment, o ktorom ticho uvažujem je ten, že na kauzu „Bezák“ sa chce veľmi rýchlo zabudnúť. Vlastne všetky kauzy „mocní“ zmetú pod koberec „ľudských emócií a túžby po moci“. V tejto súvislosti som si spomenula na jeden prípad ľudskej poslušnosti alebo, ak chcete neposlušnosti. pokračovanie článku
...občas sa stane, že zavítame do cirkusovej manéže, lebo je tam veselo... ale mať cirkus dvanásť mesiacov v roku, je aj na vola veľa. pokračovanie článku
Nuž čo? Pravdivé, smutné, neuveriteľné, odsúdenia hodné zároveň. Pravdivé pre každého, kto sa musí mesiac čo mesiac vtesnať do matematických príkladov, v ktorých je veľa neznámych a výsledok sa rovná 360... pokračovanie článku
Žijeme moderne, náročne a rýchlo, v priestore a čase, kde pomalosť nemá miesto. Stále sa niekam náhlime, rána sú poznačené náhlením rodičov do práce, doprovodom deti do škôlok a škôl, popoludnie sa naše kroky a smer jazdy áut uberá opačným smerom – domov. Nestačíme si uvedomovať plynutie času. Dni, týždne, roky bežia závratným tempom a my iba na deťoch vidíme, ako a o koľko sme starší. pokračovanie článku
Také obyčajné a pritom zázračné. Prejaviť ich môže každý, v ktorúkoľvek hodinu dňa, pri akejkoľvek príležitosti. Gesto pozornosti, prednosti, úcty... oči sa pritom stretnú, usmejú a srdce prijme s láskou to nežné pohladenie dňa. Tri slová, také obyčajné slová a koľko radosti v nich. pokračovanie článku
...a pracovať na sebe, aby sa niečo podobné alebo to isté nikdy nezopakovalo. Takto by to malo v živote byť... alebo sa mýlim? Zaznelo z úst mojej kolegyne, ktorú veľmi dôverne poznám a moje myšlienky sa začali ukladať do úvahy nad poznaním, možno poznaním seba samej, postojom, ktorý by možno ešte pred pol rokom nebola schopná zaujať a otvoreným listom všetkým, ktorí by zvažovali: ísť do boja alebo ne ísť... . pokračovanie článku
Pred nežnou revolúciou sme ticho závideli západnému svetu luxusne zabalené všakovaké potraviny, ktoré sme si mohli kúpiť v Tuzexe, ak sme zohnali za dobrú cenu bony. Rok 1989 zbúral bariéry, nastal príliv lákavo zabalených potravín a my sme sa rýchlosťou blesku prispôsobili nákupom v supermarketoch v domnienke likvidácie našej doterajšej tichej závisti všetkým, ktorí tak honosne žili aj dovtedy. pokračovanie článku
Slovenská pošta, aká si vlastne? Slovenská, nemecká alebo kocúrkovská? Lebo ja neviem. Jedného dňa som dostala e-mailom správu: Dobrý deň, dnes Vám bola zásielka ZA003411610SK uložená na pošte Štefanikovo nám. 7, Spišská Nová Ves. Môžete si ju vyzdvihnúť počas 18 kalendárnych dní v čase otváracích hodín. Slovenská pošta ...teraz ma napadlo, že by mohla byť aj anglická, keď správa je v angličtine. Hello, your postal item ZA003411610SK has been retained at the post office Štefanikovo nám. 7, Spišská Nová Ves today. You can pick it up within 18 calendar days during the opening hours. Slovenská pošta pokračovanie článku
Čakajúc na priateľku a čašníčku jednej nemenovanej, takmer prázdnej kaviarne som si nechtiac vypočula rozhovor dvoch dám, jedna približne v mojom veku, druhá o dobrých päť až osem mladšia. Keďže bolo nedeľňajšie predpoludnie usúdila som, že sa stretli v kostole, využili príležitosť, lebo jedna druhej mali naozaj čo povedať. Téma nevera vo vzťahu. pokračovanie článku
...viete, kto prišiel na myšlienku odchodu do dôchodku vo veku 65 rokov? Otto von Bismark, prvý kancelár Nemeckej ríše. Jeho pôvodný návrh bol 70 rokov. Tým, že hlásal istoty zaručeného odchodu do dôchodku vôbec neohrozovalo jeho vládu: vtedy totiž predpokladaná dĺžka života priemerného Prušiaka bola 45 rokov. Dnes je to 80 až 90 rokov. Keby dnes hlásal istoty dôchodku, jeho vládu by to položilo na lopatky. Tým som chcela povedať to, že istoty pre všetkých je mýtus, mylná predstava... . pokračovanie článku
Slzy sa mi tisnú do oči pri spomienke na tento príbeh..., udržať v očnom pozadí ťarchu sĺz, ktoré chcú žiť, vravieť, radovať sa a smútiť zároveň, prechádzať sa svetom... nie je možné, a nie je možné nenapísať tento príbeh. Nevideli sa niekoľko rokov, hádam od čias, kedy ich deti púšťali šarkanov a modely lietadiel, šantili na lúke pri dome a nosili pofúkať modriny na kolienkach. Nenavštevovali sa často..., žili v zajatí svojich povinností. pokračovanie článku
Diskusia ako zrkadlo duší a ega čitateľov odkryla v mojom blogu s názvom Myóm na maternici... dve veľmi pálčivé otázky: otázku ega a problému chápania a pociťovania ženskosti a otázku alternatívnej medicíny. Vysvetliť tieto dve problematické otázky z technických príčin nebolo možné v rozsahu komentára, preto prvú z nich rozvádzam v tomto blogu. pokračovanie článku
Zastavila som sa pri úvahe blogera, pána Miroslava Ferčáka, ktorý prezentuje svoje názory ako (ne)spokojný pacient. Autor spomína, že pomoc lekárov a zdravotníkov potrebuje z dôvodu vyššieho veku a pracovného opotrebovania a ak sa mu podarí vybojovať číslo, ktoré mu zabezpečí otvorenie dverí ordinácie, kde predpokladá vykonanie potrebného úkonu na „náročnej ceste za zdravím“. Neviem ako vám, ale mne z toho vyplýva, že lekári vlastnia v ambulanciách zdravie svojich občanov. pokračovanie článku
Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern
sevanovpost.sk
