reklama

Koniec prvého dejstva

Písala ďalšiu žiadosť, ani nevie, ktorú v poradí. Mechanickým pohybom spustila tlač, vypísala obálku, nalepila známku a pripravila list na jeho ďalšiu púť začínajúcu v oranžovej schránke dobrých i zlých, radostných i bolestných, oznamov, predvolaní, upomienok... . Spomenie si na kávu, opäť zapína gombík, pre zmenu ostáva pri ňom stáť a nemo sleduje stúpajúcu páru, inač by si kávu nezaliala a možno by to bolo lepšie. V poslednom čase ju akosi často pobolieva srdce a ona nevie, či z nedostatku lásky alebo prebytku čarovnej chuti kávy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vdychuje rozkošnú vôňu zo šálky zdobenej drobnými modrými kvietkami akoby rozsiatych po lúke. Zvykla si na jej váhu, tvár a kúzlo, ktoré spoločný dotyk vyvolá, obľúbeného spoločníka všetkých predpoludní. Pred mnohými rokmi som jej podľahla a teraz nie a nie sa jej zbaviť. Ba, rokmi som ju oveľa vylepšila, pomyslí si. Všetko začalo vanilkou, pokračovala zázvorom a teraz pijem kráľovskú, podľa osvedčeného receptu. Keď si ho prečítala, nevenovala mu žiadnu pozornosť. On jej však nedal pokoj, stále jej pošteklil oči. Až raz neodolala a experiment bol na svete, pridala do šálky pár zrniečok čierneho korenia a ako vždy osladila medom. Pila po dúškoch, posledný bol úplne studený a najlepší. Vždy uspokojil chuťové poháriky. Pije kráľovskú kávu a rozmýšľa, kde urobila chybu. Prečo ich vzťah ochladol... akoby si už nemali ani čo povedať. Vlastne, ona by mu toľko chcela povedať! Tak ako pred rokmi... čakal ju, kým prišla z práce. Ona končila neskôr. Už len myšlienka, že bude s ním zadusila všetku bolesť či tieseň prežitého dňa, na tvári pristál úsmev ako motýlik na nezábudke a pri káve sa rozprávali o prežitom dni. Ona zväčša o práci, on o klientoch, obchodných jednaniach, poznatkoch a informáciách o Veku Vodnára, o hocičom. Aj spomienky na prežité roky s rodinami tu našli miesto. Hrali duo na dobre vyladenom klavíri a flaute.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale prečo tomu tak nie je dnes?! Ich súhra, duchovná spätosť a schopnosť nenasýtiť sa toho druhého. Je to len blúznenie alebo sa ich spoločná cesta už skončila? Chce, aby to nebola pravda, chce ísť spolu s ním, tešiť sa spolu, zohrievať posteľ, vítať rána, dávať dobrú noc slnku, bdieť nad rozliatym mliekom. Zaprosila do éteru: „kto mi pofúka kolená, kto bude strážiť moje nesmelé kroky?“

„Ja,“ ozve sa z ticha. Obzrie sa, nikoho nevidí. Telepaticky ho cítila... , svojho anjela strážneho.

Už tretí deň neprišiel, nezavolal. Pozvala ho na čaj, napísal jej sms-ku „pre teba je to veľmi nebezpečné.“

Entý deň zalieva čaj o piatej sama. Zvykla si na žihľavový, vraj ho treba vypiť medzi treťou a siedmou toľko, koľko zvládneme. Niekedy si dá aj dve šálky, inokedy telo protestuje po prvej a ona vnútorné signály tela počúva. Účinný prostriedok na detoxikáciu tela, ale len pri ubúdajúcom Mesiaci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslí na jeho teplý dych, túži po ňom, srdce naplnené bolesťou načúva v tichu štyroch stien, či nezachytí štrngot kľúčov, ktoré vyberal tesne pred dverami.

Keby len mohla vymazať zo spomienok a minulosti ten nešťastný utorok. V náhlení pozabudla, že na ňu číha nebezpečenstvo. Navliekla bundu, skontrolovala obsah vnútorného vrecka s mobilom, posledný pohľad do zrkadla, zamkla dvere a privolala výťah. Keď pristal na prízemní, myslela, že zdrevenie.

Zbadala ju o zlomok sekundy skôr, srdce jej spadlo do nohavíc, kolená podlomili a chodbou sa niesli slová nenávisti:

„Kde je môj muž?“ Šľahajúce plamene obviňovali, za stenní zvedavci čakali na rozuzlenie. Nadávkam nebolo konca. Slová rezali telo, vrývali sa hlboko do srdca. Túžila sa stáť neviditeľnou alebo lienkou, aby rozopla krídelká a odletela. Túžila utiecť pred divákmi a ňou na javisku v hre, ktorú hrali dve hrdinky, do hlavných úloh nominujúce sa samé, len životné roly boli nad ich sily... . A potom bežala, bežala... srdce jej bilo ako na poplach, nebola schopná povedať ani slovo. Ruky, nohy sa chveli strachom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo ti je? Povieš mi konečne, čo sa deje?“ počuje hlas kamarátky.

„Vyhráža sa mi.“

„Kto?“

„No predsa ona.“

„Kto ona?“

„Jeho žena.“

„Chceš pohárik?“

„Nie, chcem žiť svoj život na sto percent.“

Ema dôverne poznala svoju kamarátku a vedela, že nič ju viac nepoteší ako prejav lásky a obdivu. Sadla si k nej, objala ju.

„Opri sa a plač, kým ti nebude lepšie.“

A keď mala dojem, že vyplakala všetky slzy Eme na pulóver, zdvihla hlavu a spýtala sa: „Prečo ja nemôžem dať lásku tomu, kto ju najviac potrebuje?“

„Vaše životy sa stretli tu a teraz, aby ste dokončili to, čo ste dávno začali... , ak vás láska obohacuje, ak sa milujete, prekonáte všetky prekážky, lebo bez lásky je život ako vyprahnutá púšť.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo slov spriadala myšlienky, ktoré dávali zmysel, aby zatiahla oponu za prvým dejstvom divadelnej hry, aby upokojila srdce tej, ktorá sa teší na druhé dejstvo.

Partnerstvo v láske

je zväzok dvoch ľudí,

ktorí sa spojili z vyššieho dôvodu,

než je jednoduchá radosť

pozemského života.

Zo spriaznenosti duší

pre osobnostný rast a splnenie

životného poslania človeka.

Katarína Kellnerová

Katarína Kellnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík:  Bútľavá vŕbaLuna na každý deňĽudia nášho mestaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu