reklama

Za nami je len Boh (3. časť)

Sudcovia a chirurgovia stoja istým spôsobom pred rovnakou dilemou: niekedy veľmi rozhodujúco zasiahnu do života svojich blížnych – a potom obžalovaný alebo pacient navždy zmizne z ich dohľadu. Len zriedka sa k ním dostane zvesť o ich ďalšom osude.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ani v živote doktora Killiana to nebolo inak. Niektoré operácie sa podobali ako vajce vajcu, dokonca aj veková kategória pacientov bola zhruba rovnaká. Niektoré prípady si však pamätal celý život. Prvá, pri ktorej chirurg musí prekročiť svoju hranicu tieňa, stane sa v okamihu, keď stojí pred operačným stolom, aby vykonal operáciu na tele žijúceho človeka. Taký zvláštny, temný, úzky predel uprostred života chirurga.

Neviem si predstaviť svet emócií, pocitov a zážitkov v danej chvíli, v ktorom je obrovská dávka zodpovednosti za bezmocné telo, poddajné, čakajúce na oslobodenie z jarma bolesti, strachu a beznádeje. Slová, vety, myšlienky jeho spomienok na život v operačnom sále vo mne rodili predstavy a možnosti stotožnenia sa s hrdinom. Nemožnosť. Iba predstavy o mužovi, ktorý vedecké poznatky štúdia pretransformoval do zmeny reality človeka – pacienta a čo všetko okrem sily osobnosti, jemnej techniky, tanca prstov v ľahkosti, stotožnenia sa s pacientom, umenie vedieť mlčať pred pacientom, ktorý je v tej osudovej chvíli len bábkou, ale tiež umenie podriadiť sa silám osudu, vesmíru, Bohu. Aké zvláštne. Človek akoby osamený prst v tomto chaotickom, bujarom živote a akých veľkých činov schopný tvoriť... a nikdy nie sám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doktor Killian sa chcel stáť dobrým odborníkom a ním aj ostať a to sa mu podarilo. Jeho neochvejná vôľa napredovať, zdokonaľovať sa išla ruka v ruke s tímom, do ktorého patrila sestra Erna. Na klinike pracovala už celé roky. Bola to staršia chudá žena s prísnymi, no vonkoncom nie nepeknými črtami tváre. Pacienti a pomocné sestry pre jej pedantériu a prísnosť ju považovali za neláskavú a neprívetivú. On zašiel za hranicu poznania človeka a odhalil v nej osamelú bytosť (ako vidieť bol aj dobrým psychológom). Klinika, to bol jej svet, vonkajší svet, za múrmi tejto nemocnice pre sestru Ernu neexistoval. Cez tieto múry sa nedostala. Raz mu povedala takúto hlbokú vetu: – v chirurgii, ako aj vôbec v živote, všetko závisí od toho, aby silná ruka vedela nežne uchopiť! – s touto udivujúcou myšlienkou, ako sám hovoril, žil celý život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záver tretej časti tvoria spomienky na prvú nočnú službu, kedy musel operovať naliehavý prípad sám (bez primára).

„Stál som sám so svojimi asistentmi pod ostrým svetlom lámp operačnej sály, ponechaný sám na seba, so všetkou ťarchou zodpovednosti za správnosť diagnózy, za každý jednotlivý rez, za a každý hmat rukou, za každé krvácanie, za každé pichnutie pri zošívaní, za každú malú komplikáciu, za narkózu so všetkými jej nebezpečenstvami, za všetky možné infekcie.“

Po prvý raz som cítil hroznú ťarchu, ktorá vyplývala z toho, že v mojich rukách sa ocitol bezbranný človek a znášal všetko, čo som s ním robil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhodnutím o tom, či niekto je chirurgom, alebo ním nie je, nie je prvá operácia pod kontrolou, ale hodina prvej zodpovednosti, bez cudzej pomoci, bez útočiska, celkom sám – sub umbra Del.

Katarína Kellnerová

Katarína Kellnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemusíme žiť tak, ako sme žili do včera. Nedržte sa zaužívaných návykov, a tisícky možností vás budú pozývať do nového života. Christian Morgenstern Zoznam autorových rubrík:  Bútľavá vŕbaLuna na každý deňĽudia nášho mestaNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu